Rád by som rozviedol situáciu v autobuse a vraždu mladej Ukrajinky z iného uhla pohľadu. Podstatný v týchto situáciách je tzv. Bystander effekt.
Čo je
Bystander effect ?
• Ide o jav, keď čím viac ľudí je prítomných pri útoku alebo nehode, tým menšia je pravdepodobnosť, že niekto zasiahne.
• Prvýkrát ho opísali psychológovia John Darley a Bibb Latané v roku 1968 po známom prípade vraždy Kitty Genovese v New Yorku (1964), keď desiatky susedov počuli jej výkriky, no nikto nezavolal políciu včas.
Prečo ľudia nezasiahnu?
1. Difúzia zodpovednosti – človek si povie: „Je tu veľa ľudí, niekto iný určite zakročí.“
2. Sociálne porovnávanie – ľudia sledujú reakcie ostatných. Ak nikto nekoná, usúdia, že situácia nie je až taká vážna.
3. Strach o vlastnú bezpečnosť – zasiahnuť pri útoku môže byť riskantné, najmä ak je útočník ozbrojený alebo agresívny.
4. Právne obavy – niektorí váhajú, lebo nevedia, či im nehrozí právny postih (napr. ak by obeti nevedomky ublížili).
5. Neistota – ľudia si nie sú istí, čo je správna reakcia (či volať políciu, fyzicky zasiahnuť, natáčať video, utekať).
Ako sa to dá prekonať
• Vzdelávanie a tréning – napr. kurzy prvej pomoci alebo sebaobrany dávajú ľuďom pocit istoty, že vedia, čo robiť.
• Individuálna zodpovednosť – keď si človek uvedomí, že práve on môže byť jediný, kto zakročí.
• Good Samaritan laws – v USA existujú zákony, ktoré chránia ľudí, ak v dobrej viere pomáhajú obeti, často sa stretávam na kurzoch Príprava na zbrojný preukaz práve s týmito otázkami.
• Kultúra solidarity – ak sa v spoločnosti podporuje občianska odvaha (napr. mediálne kampane), ľudia majú menší strach pomôcť.
Žiaľ, spoločnosť je nastavená na ochranu kriminálnikov a dodržiavanie ich práv, ochranu ,, problémových” menšín nad rámec racionality a bezpečnosti ostatných občanov. Dovoz migrantov z menej rozvinutých krajín bez ich preverenia je čerešnička ,, nezodpovednosti” politikov v EU. Výsledkom bude nekontrovateľná kriminalita vo verejnom priestore s prvkami lokálnych občianskych nepokojov a časom lokálnych vojen.
Spojenie s útokmi v doprave:
Pri útokoch v MHD (autobus, vlak, metro):
• Ľudia sú často šokovaní a paralyzovaní, čo ešte viac zvyšuje nečinnosť.
• Priestor je uzavretý, únik je ťažší – strach sa násobí.
• Svedkovia často radšej natáčajú video, než by zasiahli (tzv. „phone effect“ – mobil ako náhrada činnej pomoci).
Mnoho ľudí na fcb súdi tých, čo nepomohli. Ale nie je to, také jednoduché, pretože sa to môže stať každému. Žiaľ, nezodpovedné konanie politikov prinesie stále viac týchto prípadov, aj v našom prostredí…
Často sa v rôznych kurzoch o sebeobrane doporučuje vyhľadávať dav ľudí. Pri aktívnych útočníkoch to vôbec nemusí znamenať Vašu bezpečnosť. Je to často zaužívaný stereotyp na ktorý sa nedá spoľahnúť.
Keď si uvedomíme, že utekala pred vojnou a nezodpovedným konaním politikov ( legislatíva ) utiekla do ešte nebezpečnejšieho prostredia plným nástrah, ktoré nemohla očakávať.